Ružín- starý Margecanský tunel - Margecany: 20. november 2011 (peši 15km)
Zobudili sme sa do sychravého rána 20.11.2011. Takmer magický dátum, ktorý vraj prináša osobné šťastie tomu, kto v neho verí. Aj napriek tomu sme museli ísť na železničnú stanicu. Tu sme sa začali schádzať. Postupne sme prichádzali, až sa číslo zúčastnených zastavilo na desiatke (členovia: Jaro a Katka, Gabika, Fero, Mirovia – Kollár, Mormák a Kaluža, Tóno, Jano a turistický priateľ Paľo). Cesta na Ružín prebehla podľa plánu. Čakáreň v Kysaku sa opäť stala naším útočiskom, kde bola podaná informácia o histórii bývalej železničnej trati z Kysaku do Margecian aj s Margecanským tunelom. Počas podávaných informácii ostatní účastníci buď počúvali, alebo sa hostili (na čokoláde, asi bola od Jána). Po vystúpení z vlaku sme pokračovali po štátnej ceste, ktorá smeruje k priehrade Ružín. Pokračovali sme okolo bývalého Pionierskeho tábor STAVBÁR k priehradnému múru. Tu sa Fero márne pokúša presvedčiť službukonajúceho aby nás vpustil do areálu priehradného múru a elektrárne. Ostatní sme zmierení s tým, že si areál budeme musieť prezrieť z iného miesta. To miesto sme objavili a všetko podstatné bolo odtiaľ vidieť. Okrem toho sme tu našli aj skladisko neporiadku, ktorý sa zhromažďuje pri múre priehrady. Musím pochváliť správcu priehrady, že dnes bol priestor pri múre čistý a pomerne čisté boli aj značne obnažené brehy celej priehrady. Po tejto prehliadke, ktorú sme absolvovali len ja – Jaro, Fero, Paľo a Miro Mormák sme už spoločne kráčali po lesnej ceste raz blízko (na dohľad vody), inokedy ďalej od vody. Asi po 7 km sme sa zastavili na kóte 420 m n.m., kde sme objavili krásny obrovský drevený stôl s lavicami. Desiatovali sme neďaleko lesnej škôlky Bujanov, ktorú vybudovali Košické lesy v roku 1956 v dokonalom kruhu. Doporučujem, aby ste si pozreli leteckú snímku v turistických mapách na internete. Po občerstvení sme už za chvíľu boli pri chate Marica, lebo cestu sme si krátili kotúľaním skál do vôd priehrady. Tu sa väčšina z nás vybrala po pláži späť, aby sme si prezreli zárez v kopci (po výstavbe priehrady tu vznikol skalný ostrov), ktorý tu ostal ako pamätník po železnici, ktorú tu vybudovali naši prapradedovia v roku 1872. Mali sme šťastie, že stav vody v priehrade je hlboko pod normál, lebo sme suchou nohou prešli po starej „železnici“. Po prehliadke sme už mali pred sebou len Margecanský tunel. 431 m dlhý, 5,5 m široký a 5,65 m vysoký. Bližšie informácie o tejto stavbe si vyhľadaj na internete. Kto tu ešte nebol, tak sa pri pohľade do tunela čudoval, načo že nám budú baterky. Po prvých desiatkach metroch v tuneli už bolo všetkým jasné –„ tma ako v tuneli“, len na koncoch svetlo. Po prejdení tunela sme už mali Margecany na dohľad. Krokomer na konci túry ukazoval 14 km (ale spúšťal som ho až na ceste pri vyrovnávacej priehrade RUŽÍN II) čo potvrdil aj Janov krokomer. Takže sme prešli asi 15 km.
Zaznamenal: Jaro, po dohode s vedúcim akcie Mirom Mormákom
Náhľad fotografií zo zložky Margecanský tunel
