Cemjata - Zabíjaná náučný chodník: 4. december 2011 (9 km pešo)
Cemjata 4. 12. 2011
Prvá decembrová nedeľa patrila akcii „Náučný chodník Zabíjaná“. Z Prešova na Zabíjanú sa dopravili autobusom MHD F. Bednár, J. Vysoký, K. Vysoká a J. Pončák, kde ich už čakal T. Sopko so svojim prítulný haskym. A keď prišiel autom aj M. Harčár, akcia sa mohla začať. Na Zabíjanej začína náučný chodník so 14 informačnými panelmi na ktorých je opísaná história Cemjaty, ale aj geografické a biotopné podmienky v tejto lokalite. Veľmi nás zaujal panel č. 9, pri Petöfiho buku. Vďaka vandalom tam zostal len holý pohodený plech. Pokračujeme po červenej značke k Čertovmu kameňu. Uvedený kameň by sme tam zbytočne hľadali. Je v potoku vzdialenom asi 1 km. V súčasnosti tam už vedie vyznačená odbočka. Pri kameni sa k nám pripája ďalší člen P. Prokopovič. Po odfotení na kameni v tvare gule o priemere asi 1,5 m sa občerstvujeme a niektorí aj opekáme. Po lesnej asfaltovej ceste sa vraciame na náučný chodník. Znovu sa naň dostaneme pri Arboréte. Cestou sa od nás odpojil Tóno aj zo svojim psom. Zrýchleným presunom absolvujeme posledné 4 panely, aby sa stihol obedňajší spoj MHD do Prešova. Počas celej akcie bolo inverzné počasie s hmlou pri teplote asi 5 C. Chvíľami sme išli pod dáždnikmi. Vo vrchnej časti bolo veľa inovate . Absolvovali sme príjemnú nedeľnú prechádzku v rekreačnej oblasti Prešov – Cemjata.
Vypracoval M. Harčár
Pôvodná správa od správcu stránok
Ráno sme sa na Zabíjanej zišli celkom 6-ti členovia a Bona (Tónov pes). Vyrazili sme po náučnom chodníku Zabíjaná. Tu sme sa postupne oboznamovali s históriou Cemjaty, ale aj s ľudskou činnosťou v lese. Každú informačnú tabuľu sme si prečítali a čo to niekto z nás aj doplnil. Takto sme pokračovali od tabuli k tabuli až namiesto tabule č. 9 sme tu našli iba spadnutý buk pod ktorým písal Sándor Petöfi (rodený Alexander Petrovič, 1823-1849 maďarský básnik slovenského pôvodu. Jedná z najvýznamnejších postáv z revolúcie 1848. Petőfi bol žiakom slovenského národovca Štefana Koreňa, chodil do slovenskej školy v Aszóde, bol spolužiakom Andreja Sládkoviča v Banskej Štiavnici. V slovenskom evanjelickom chráme v Pešti ho po slovensky ako 10-ročného konfirmoval Ján Kollár a materským jazykom mu bola slovenčina. Keď bol študent, vysmievali sa mu pre jeho maďarčinu ovplyvnenú slovenčinou. Časom sa začal považovať za Maďara. Pomaďarčenú verziu svojho mena používal od veku 20 rokov, čiže len posledných 6 rokov svojho života. Vo svojich veršoch neskôr vo vzťahu k slovenčine napísal: "A keby Maďar nebol by som, verte, k tomuto patril by som len." Práve jeho slovenský pôvod mohol byť dôvodom pre jeho hungarofilskú horlivosť. )
Potom sme pokračovali na Čertov kameň 448 m.n.m. To ešte nebol náš cieľ, lebo k skutočnému Čertovmu kameňu sme mali ešte asi 1,5 km. Pri kameni sme si urobili fotku, oheň a predobedňajšiu siestu. Tu sa k nám pripojil aj oneskorenec Paľo. Po dobrej teplej desiate sme zabezpečili oheň a vrátili sme sa po asfaltovej ceste, kde nás po krátkom čase opúšťa Tóno s Bonou. My ostatní pokračujeme až k arborétu, kde sa opäť napájame na náučný chodník a v rýchlosti si prezeráme posledné štyri informačné tabule. Pohodlne stíhame autobus o 12,12 hod. zo Zabíjanej. Záver akcie sme urobili už bez Milana Harčára a Tóna Sopka u Milana Kuchára v jeho byte pri chutnom čaji vynikajúcich koláčoch a ...
Akcie sa zúčastnili: Katka a Jaro Vysokí, Fero Bednár, Jano Pončák, Milan Harčár, Paľo Prokopovič a Tóno Sopko s jeho vernou Bonou.
Takto som to videl ja, Jaro.
PS: Ak bude doručená oficiálna správa, tak tu si ju nájdete.
Náhľad fotografií zo zložky Zabíjaná
